V roku 997 zomrelo uhorské veľkoknieža Gejza. Šomodské knieža Kopáň si robil nároky na trón a povstal proti Gejzovmu následníkovi, nitrianskemu kniežaťu Štefanovi. Na Kopáňovu stranu sa pripojili uhorské kmene, ktoré sa chceli vrátiť k starým pohanským zvykom. Vtedy sa na stranu budúceho kráľa Štefana postavili slovenskí veľmoži a tiež nemeckí šľachtici verní Štefanovej manželke Gizele. Knieža Štefan …
Pokračovať v čítaní „Kniežatá Hont a Poznan a ich potomkovia v priebehu 10. až 13. storočia“
Hont, ako územnosprávna jednotka Uhorského kráľovstva, si v prvých stáročiach svojej existencie prešiel významnými zmenami. Nielenže sa zmenilo jeho zriadenie z kniežatstva na komitát a neskôr na šľachtickú stolicu, ale územne sa výrazne menil. Hont stratil rozsiahlejšie územia v prospech nových komitátov v 11. a v 12. storočí. Medzi novovzniknuté komitáty patril aj ten novohradský. Práve pri Novohrade je dôležité sa pozastaviť, …
Pokračovať v čítaní „Hont: Od kniežatstva k šľachtickej stolici“
Charakteristika majetkových pomerov hontianskej šľachty v 18. storočí vychádza z urbárskej regulácie, ktorou panovníčka Mária Terézia zaviedla záväznú písomnú podobu urbára. Ten slúžil na stanovenie presných práv a povinností medzi poddanými a ich majiteľmi. Zároveň sa zistil presný rozsah urbárskej pôdy, predstavujúcej pozemky obhospodarované poddanými. Za ich užívanie museli svojmu zemepánovi odvádzať pevne stanovené peňažné i naturálne dávky. Na …
Pokračovať v čítaní „Majetkové pomery hontianskej šľachty v 18. storočí“
Šľachtici zo Žemberoviec žili väčšinou na území Hontianskej stolice. V celouhorskom meradle nemal tento rod až tak významné postavenie, ale pre dejiny Hontu boli títo šľachtici dôležití. Prví známi členovia rodu Žembery (lat. Sember, Sembur, Zember, maď. Zsember, Zsembery) sa vyskytujú v listinách už od 13. storočia. V roku 1234 sa spomína Mykus a jeho syn Marcel. …
V roku 1825 predniesol gróf Štefan Széchenyi na uhorskom sneme svoj zámer zakladania kasín. Hlavnou myšlienkou tohto zámeru bolo vytvoriť centrá spoločenského života a posilniť spolupatričnosť v politických, hospodárskych a spoločenských otázkach. Széchenyi chcel vytvoriť kasína na anglický vzor – počas svojej cesty do Anglicka sa mu totiž zapáčila myšlienka zakladania podobných spolkov a klubov, aké videl v tejto krajine. O dva …
Uznávaný politik, milý človek a dobrý hostiteľ. V Honte pôsobilo mnoho šľachtických rodov, niektoré domáceho, hontianskeho pôvodu. Niektoré tu svoje hlavné pôsobisko a sídlo našli časom. Tým druhým prípadom bola aj jedna vetva rodu Majthényi zo Sivého Kameňa /Majthényi de Kesseleókeó/. V 18. storočí Martin II. Majthényi, neskorší tekovský podžupan, získal od kráľa niekoľko obcí v Honte. Medzi tieto obce …
Jedným z najstarších kláštorov, nielen v Honte, ale na území stredovekého Uhorského kráľovstva, bol kláštor v Bzovíku. Bzovík leží na Bzovíckej pahorkatine, ktorá je podcelkom Krupinskej planiny. Západná časť chotára je situovaná v údolí riečky Krupinice, intravilán v doline Čekovského potoka a ostatná časť na plytkých chrbtoch s pahorkovitým až rovinatým terénom. Bzovík sa nachádzal v severnej časti Hontianskej župy, juhovýchodne od slobodného …
