V roku 1825 predniesol gróf Štefan Széchenyi na uhorskom sneme svoj zámer zakladania kasín. Hlavnou myšlienkou tohto zámeru bolo vytvoriť centrá spoločenského života a posilniť spolupatričnosť v politických, hospodárskych a spoločenských otázkach. Széchenyi chcel vytvoriť kasína na anglický vzor – počas svojej cesty do Anglicka sa mu totiž zapáčila myšlienka zakladania podobných spolkov a klubov, aké videl v tejto krajine. O dva roky neskôr vzniklo v Pešti prvé kasíno, ktoré malo v prvom roku už 150 členov a väčšina z nich boli predstavitelia uhorského snemu. Táto inštitúcia bola v roku 1830 premenovaná na Národné kasíno a jeho členom sa v tomto roku stal na výzvu Széchenyiho aj kancelár Metternich. Onedlho, po založení peštianskeho kasína, vzniklo tzv. Kasíno hnutie, ktoré malo za cieľ vytvoriť v Uhorsku čo najväčší počet kasín.

Najvýznamnejšou kultúrno-spoločenskou inštitúciou v Šahách v 19. storočí sa stalo Hontianske kasíno. Od založenia v roku 1834 sa na ďalších 80 rokov stalo centrom spoločenských, vzdelávacích, umeleckých a politických aktivít. V jeho miestnostiach sa usporadúvali tanečné večierky, divadelné predstavenia a hudobné večery. Zakladateľom sa podarilo vytvoriť inštitúciu, ktorá prežila aj revolučné roky 1848/1849, mnohé politické zmeny a v neposlednom rade častý nedostatok financií.

Prvé sídlo Hontianskeho kasína. Táto budova bola pôvodne hostincom Rožnavskej kapituly a v nej si kasíno prenajímalo miestnosti

S iniciatívou založiť kasíno prišiel v roku 1833 Anton Kalocsa, bývalý cisársko-kráľovský, husársky dôstojník, po manželke hontiansky zeman, ktorý sa stal aj jeho prvým predsedom. Táto snaha našla odozvu u predstaviteľov vtedajšej opozície a neskôr aj medzi sympatizantmi vlády. Kalocsa začal vydávať propagačné hárky, verboval členov, zbieral účastinné príspevky a zálohy. Podal žiadosť rožňavskej kapitule o povolenie prestavby jednej zo stajní hostinca na hlavnej ulici. Jeho žiadosti rožňavská kapitula vyhovela a prenajala kasínu západnú budovu svojho hostinca za 200 zlatých.

Už v prvom roku malo kasíno 72 členov. V jeho priestoroch boli zakázané hazardné hry a noví členovia sa museli zaviazať činnosťou aspoň na 6 rokov. Okrem prvých dvoch vedení kasína sú nasledujúce z dôvodu chýbajúcich prameňov neznáme. Zápisnice sa totiž pravidelne písali až od roku 1868. V rokoch 1838 a 1839 bol za predsedu zvolený Mikuláš Fejérváry. Spisy spomínajú ešte vedenie z roku 1835, kedy bol tajomníkom Medárd Gyürky, podpredsedom Ladislav Blaskovics, dozorcom Nándor Nedeczky (ktorý mal právomoci riaditeľa), pokladníkom Alexander Fogarassy, hlavným fiškálom Vendel Okolicsányi a jeho zástupcom Anton Nyáry. Stálym sluhom kasína bol komorník.

Spolok zažil svoj prvý rozkvet koncom 30. rokov. Neustále narastal počet jeho členov, ktorých väčšinu tvorila vidiecka šľachta z okolia. A to bolo príčinou toho, že kasíno bolo spočiatku využívané najmä za účelom verejných župných zhromaždení a zasadnutí sédrie. Neskôr bol vo veľkej sále (ktorá slúžila aj ako čitáreň) postavený biliardový stôl. V tejto miestnosti sa konali aj tanečné večery a stala sa aj dejiskom mnohých politických diskusií. Preto bola čitáreň premiestnená do menšej miestnosti vedľa veľkej sály. V týchto časoch existovalo v Uhorsku len málo kasín, či podobných inštitúcií, a preto bolo to šahanské často navštevované aj cudzincami, ktorí cez mesto cestovali, či obyvateľmi iných žúp. 

Napriek všetkému úsiliu a obľube kasína 70-80 členov nestačilo pre ďalší rozvoj. Nepostačovalo ani členské vo výške 10 zlatých, ktoré v tej dobe predstavovalo dosť značnú sumu. Práve z tohto dôvodu vznikali z jeho vymáhania častokrát aj hádky, či súdne spory. Už v otváracom roku sa v kasíne usporiadala tanečná zábava, ktorú organizoval šahanský sudca Karol Okolicsányi, a na ktorej sa podľa záznamov zúčastnili aj šľachtické rodiny z okolia. V kasíne sa usporiadala aj prvá dobročinná tanečná zábava v Hontianskej župe, ktorá slúžila na výpomoc rodinám poškodeným povodňou z roku 1838. O činnosti kasína v neskorších rokoch sa zachovalo málo informácií, ale je isté, že každoročne sa usporiadali minimálne fašiangové zábavy, ktoré trvali dva dni. Okrem toho bolo kasíno využívané najmä ako dejisko výmeny politických názorov a pre prípravy politickej opozície pred župnými zhromaždeniami. 

Spoločná budova Hontianskeho kasína, postavená v roku 1888. Od roku 1913 sídlo novovzniknutého gymnázia

Kasíno založilo v roku 1839 verejnú knižnicu, ktorá bola prvou knižnicou v Šahách. Väčšina kníh sa však počas revolúcie koncom 40. rokov stratila (pozn.: v meste neskôr existovala aj ďalšia knižnica, ktorú vlastnil Ľudovít Pongrácz a asi v roku 1875 dal mestu svoju zbierku k dispozícii. Nemal však peniaze na ďalšie rozširovanie tejto zbierky).  V roku 1841 sa predsedom kasína stal Anton Gyürky a túto funkciu zastával až do vypuknutia revolúcie. V roku 1845 však prehrali predstavitelia opozície, medzi ktorých patrila väčšina členov, voľby župných úradníkov, čo zapríčinilo stagnáciu kasína. Nové reformné myšlienky, či vedecké a literárne javy, našli svoju prvú odozvu v župe práve medzi členmi kasína. Takým bola napríklad aj výzva do Kossuthovej domobrany, ktorej členmi sa stali aj niektorí členovia kasína. Väčšina členov sa aktívne zapojila aj do bojov, napríklad proti vojskám slovenských dobrovoľníkov vedených Jozefom Miloslavom Hurbanom, či proti srbským vojskám na Dolnej zemi. Preto zostali v kasíne prevažne len starší členovia a po prehratej revolúcii sa skončil aj prvý rozkvet tejto inštitúcie, keďže okrem iného bola budova používaná ako špitál pre rakúske vojská. 

Iniciatíva pre obnovu činnosti kasína vzišla zo strany hlavného župana Ladislava Majthényiho v roku 1851 a v januári nasledujúceho roku sa jeho činnosť obnovila. Predsedom kasína sa stal Ladislav Szentkirályi a notárom Anton Héderváry. Na ustanovujúcom zhromaždení sa zúčastnilo 30 členov. Znovuzakladanie sťažila skutočnosť, že mnohí vidiecki statkári neboli ochotní, vzhľadom na vtedajšie spoločenské pomery, pridať sa medzi členov, keďže sa ich väčšina počas Bachovho absolutizmu stiahla do ústrania. Podľa nariadenia nemohli byť cisárski úradníci zvolení do predstavenstva kasína, a tak sa rady členov rozšírili o predstaviteľov občianskej vrstvy. Prvá slávnosť po znovuotvorení kasína bola v roku 1859 z príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa Ferenca Kazinczyho.

Nový rozkvet nastal až zvolením nového predsedu Ľudovíta Boronkayho a riaditeľa Antona Héderváryho v roku 1860 (predošlého predsedu br. Ladislava Majthényiho zvolili v tom roku za hontianskeho župana). Anton Héderváry bol riaditeľom do roku 1868, keď ho nahradil Ľudovít Pongrácz, ktorý nepokladal za dôležité, aby sa spolok po znovuzaložení zaujímal o politiku. Hlavnou úlohou sa stala realizácia národno-hospodárskych a mestských cieľov. Z tohto dôvodu vznikla v roku 1868 aj Jednota pre zveľaďovanie mesta a jeho estetický vzhľad.

V roku 1869 navštívili kasíno viacerí členovia Uhorskej historickej spoločnosti (medzi nimi aj Arnold Ipolyi). Z tejto príležitosti sa konal koncert a banket v budove župného úradu. Predstavitelia kasína usporiadali aj dobročinný koncert, na ktorom vystúpil Anton Siposs, hudobný skladateľ, rodák zo Šiah. Cieľom koncertu bolo zriadenie novej budovy mestskej školy. Kasíno viackrát prepožičalo svoje miestnosti aj rôznym divadelným spoločenstvám, ktoré tu vystupovali. Za cieľom oživenia spoločenského života vznikol pod záštitou kasína aj Spolok milovníkov umenia okolo roku 1870. V roku 1871 sa predsedom stal Štefan Sebe, ktorý usporiadal dva dobročinné večierky. Cieľom prvého bolo podporiť francúzskych zranených, ktorí bojovali v prusko-francúzskej vojne a druhého finančná zbierka putovala pre stavbu sochy br. Józsefa Eötvösa.

Budova bývalého hotela Lengyel, kde sídlilo Hontianske kasíno medzi rokmi 1913 – 1927

V rokoch 1873-1875 inicioval Dénes Berzsenyi vytvorenie knižnice, ktorá by slúžila tak stálym členom, ako aj návštevníkom kasína. V roku 1875 sa riaditeľom stal Benő Sági a počas jeho vedenia sa kasíno stalo členom Uhorského štátneho umeleckého spolku, ako aj viacerých historických a prírodovedných spolkov. Zaslúžil sa aj o postavenie letohrádku a vytvorenie parku pred budovou kasína. Počas jeho éry, v roku 1876, malo kasíno najviac členov – 236 (v roku 1886 ich bolo 208) a najväčší príjem – 2343 zlatých. V roku 1877 usporiadalo kasíno dobročinný banket, ktorého výťažok bol venovaný tureckým obetiam rusko-tureckej vojny, ktoré unikali pred ruskou inváziou. Peniaze boli odovzdané manželke tureckého konzula v Budapešti. Do tejto akcie sa zapojila aj väčšina obyvateľov mesta a okolia, ktorí usporiadali aj ľudovú zábavu na mestskej tržnici. 

V roku 1888 bola postavená nová budova mestskej radnice, v ktorej dostalo priestory aj Hontianske kasíno. Naďalej usporadúvali rôzne predstavenia, večierky a spoločenské akcie. V roku 1909 malo kasíno 150 členov, jeho knižnica sa v tomto roku rozrástla o 101 kníh a 73 brožúr. V roku 1913 sa vedúci kasína rozhodli venovať svoje miestnosti novovzniknutému gymnáziu a svoju činnosť premiestnili do hotela Lengyel, kde prenajímali dve miestnosti a zotrvali tu až do konca vojny. V roku 1927 sa naskytla možnosť vrátiť sa do pôvodných priestorov. Hontianske kasíno sa naďalej podielalo na pozitívnom vývoji kultúrneho a spoločenského života v Šahách, až do roku 1945. 

Použitá literatúra:

BÉNYEI, M.: Széchenyi István és a debreceni polgári casino, In: www.archivportal.hu

CSÁKY, K.: Honti arcképcsarnok. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 1998. 170 s. ISBN 80-85704-88-9

CSÁKY, K.: Honti barangolások. Bratislava: Madách könyvkiadó, 1985. 225 s. ISBN 691-775-85

GYÜRKY, A.: Ötvennégy év Hontvármegye történetéből 1820-1874. Vácz: A siketn. Iparint. Könyvnyomdája, 1875. 1.zv., 310 s.

GYÜRKY, A.: Ötvennégy év Hontvármegye történetéből 1820-1874. Vácz: A siketn. Iparint. Könyvnyomdája, 1882. 2.zv.PONGRÁCZ, L. 1886. Vázlata a Hontmegyei kaszínó ötven éves történetének. Budapest: Az athenaeum R. Társ. Könyvnyomdája, 1886, 50 s.

Autor: Mgr. Lucia Bandziová

Zdrojový dokument: Hont a jeho dejiny, 2021, 1. roč. 1. č. s. 12 – 15. ISSN 2728-88333

© Hont a jeho dejiny, o.z.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.