Na malom vŕšku v katastri obce Dvorníky, na pravom brehu rieky Štiavnice, v časti nazvanej Patkôš, sa nachádzajú zvyšky sakrálnej stavby – románskeho Kostola sv. Michala. Kostolík patrí do série sakrálnych stavieb, ktoré v minulosti lemovali významnú cisársku – kráľovskú poštovú cestu Magna Via. Znovuobjavený bol náhodou. Na jeseň roku 1990, počas hlbokej orby na poli, nachádzajúcom sa na uvedenom vŕšku, došlo k narušeniu neznámeho podzemného priestoru. Nikto netušil, o čo by mohlo ísť. Medzi ľuďmi kolovala historka o akejsi tajnej chodbe, ktorá viedla z kláštora červených mníchov na Patkôši až na vrch Sitno. Túto záhadu rozlúštil záchranný archeologický výskum pod vedením PhDr. Václava Hanuliaka na jar roku 1991. Neznámym podzemným priestorom bola hrobka, ktorá bola súčasťou zaniknutého Kostola sv. Michala.

Kostol sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z roku 1332. V písomnej správe z roku 1367 je uvedené, že bol zasvätený sv. Michalovi. Od svojho vzniku v 12. storočí, až do svojho zániku v 19. storočí, prešiel viacerými stavebnými úpravami. Archeologickým výskumom sa podarilo rozlíšiť jednotlivé stavebné etapy. Okrem základnej románskej etapy boli identifikované prístavby z obdobia gotiky, renesancie a baroka.

Akademická rekonštrukcia Kostola sv. Michala (KPŮ Banská Bystrica)

Najstaršiu etapu z 12. storočia predstavuje jednoloďový románsky kostol s polkruhovou apsidou, s pozdĺžnym priestorovým usporiadaním a klasickou orientáciou, t. j. svätyňou orientovanou na východ. Celková dĺžka kostola bola 1 140 cm, šírka 700 cm a hĺbka apsidy 310 cm. Hrúbka muriva sa pohybovala v rozpätí od 85 cm do 110 cm. Táto jednoduchá stavba bez veže predstavovala typ vlastníckeho zemepanského kostola. Druhá stavebná etapa, stavba veže kostola a zväčšenie polkruhovej svätyne na pravouhlé presbytérium, je rámcovo datovaná do obdobia vrcholnej gotiky, na koniec 13. a začiatok 14. storočia. Presbytérium malo rozmery 500 cm x 600 cm. Juhovýchodné nárožie presbytéria bolo zo statických dôvodov (sklon terénu) zabezpečené oporným pilierom. Vo východnej časti presbytéria bol odkrytý základ oltárnej menzy s rozmermi 75 cm x 155 cm. Súčasťou druhej stavebnej etapy bola i západná prístavba, ktorú pravdepodobne dotvárala veža kostola. Tretia stavebná etapa, pristavanie sakristie k severnej strane gotického presbytéria a k severovýchodnému nárožiu románskej lode kostola, bola realizovaná pravdepodobne v 15. storočí. Vonkajšie rozmery základov sakristie sú 450 cm x 600 cm. Severovýchodné nárožie sakristie malo oporný pilier, ktorý bol pravdepodobne vybudovaný iba z hľadiska pohľadovej symetrie ako pendant k juhovýchodnému opornému pilieru presbytéria. Štvrtú, najmladšiu stavebnú etapu, predstavuje pristavanie karneru (kostnice)  pozdĺž celej severnej strany lode a veže kostola a stavba barokovej hrobky v interiéri najstaršej časti v 17. storočí. Klenba tejto hrobky bola pri hlbokej orbe v roku 1990 porušená. Chýbajúca časť muriva na vrchole klenby umožňovala nahliadnuť dovnútra porušeného objektu. Vnútorný priestor bol vytvorený jednoduchou valenou klenbou, osadenou na uzavretom obdĺžnikovom priestore. Z cirkevných dokumentov a zápisov je zrejmé, že hrobku dala postaviť rodina Lenkei z Krupiny pre vlastné potreby. Z neznámych dôvodov boli v roku 1720 do hrobky uložené pozostatky barónky Clary Johanny von Seherr-Thoss, rodenej grófky von Purgstall (1687 – 1720), manželky Johanna Christopha von Seherr-Thoss (1670 – 1743), cisárskeho poľného maršala, veliteľa mesta a pevnosti Brno. Hrobku ozdoboval krásny náhrobný kameň, ktorý sa zachoval dodnes. Je umiestnený v evanjelickom kostole vo Dvorníkoch. Tento náhrobný kameň a tajomné okolnosti života a smrti barónky Clary Johanny von Purgstall, o ktorej v miestnych historických dokumentoch nie je žiadna zmienka, zaujali aj Andreja Kmeťa, kňaza na neďalekom Prenčove. Vo svojom diele Náhrobky kamenné v hrobitove Prenčovskom  (1893) píše: „Pani, ktorej náhrobok dvornický platí, zomrela vraj v ceste. Bohužiaľ, ani v Tesárskej, ani vo Dvornickej matrike zomretých nenie zaznačená. Keď náhrobok bol hneď robený, ako zomrela, blízko 200 rokov, tak je náhrobok výborne zachránený. Chcel som vyzkúmať, kto tá pani bola, kde bývala, kam cestovala, i písal som šľachtickým osobám, i samému dedičovi panství a mena Purckstallovcov a májor dómusovi, pánu Henrikovi Hammer-Purckstall, námestnému radcovi v Nemeckom Hrádku (Gratz) v Štýrsku: ale bohužiaľ, nemohol som sa ničoho dozvedeť.“

Počas záchranného archeologického výskumu boli v interiéri kostolíka objavené rôzne keramické stredoveké nálezy – fragmenty nádob a mince. V severozápadnom nároží  neskorogotickej sakristie bol objavený ojedinelý nález. Ide o klasickú bronzovú sakrálnu plastiku Ukrižovaného (Corpus Christi), datovanú do 1. polovice 13. storočia. Plastika bola odliata do formy, jej maximálna hrúbka je 1,6 cm, výška 15,9 cm a maximálna šírka 6,6 cm. Nález predstavuje už iba torzo, dolná časť rúk bola odlomená.

Kostol sv. Michala až do konca 18. storočia spoločne používali obyvatelia Hontianskych Tesár a Dvorníkov, ktorí tvorili jeden spoločný cirkevný zbor. Medzi Hontianskotesárčanmi  a Dvorníčanmi však niekoľko storočí trvali nezhody. Už v roku 1611 boli napomínaní cirkevnou vrchnosťou a vyzývaní k obapolnej láske a svornosti. Okrem spoločného kostola mali aj spoločný cintorín, farára a učiteľa. Hontianskotesárčania dohodu porušili a zvolili si vlastného učiteľa, k čomu im dala súhlas aj cirkevná vrchnosť. Zároveň prestali platiť učiteľovi, ktorý bol z Dvorník. Dvorníčania to chápali ako opovážlivosť a nesúhlasili s tým. Hontianskotesárčania na svojom trvali, Dvorníčania ešte viac odporovali. Vypukli nové nepokoje, ktoré  vyvrcholili  na jeseň v roku 1797 prudkou výmenou názorov a bitkou v chráme Božom. Voľakedy mocný dvornícko-tesársky cirkevný zbor sa následkom sporov rozdelil na dva malé cirkevné zbory. Po viac ako šiestich storočiach používania spoločného kostola si Hontianskotesárčania v roku 1798, s výdatnou podporou miestneho zemepána Juraja Hellenbacha, postavili vlastný kostol. Dvorničania, ktorí nemali podporu zemepána, naďalej používali starý kostol sv. Michala až do roku 1856, kedy si tiež postavili vlastný kostol. Kostolík svätého Michala zostal opustený, postupne chátral a jeho ruiny prikryla zem. Vytratil sa z povrchu zemského aj z povedomia ľudí až do jeho náhodného znovuobjavenia v roku 1990. Tichým svedkom minulosti, slávy aj úpadku kostola,  je vzácny náhrobný kameň, krstiteľnica a pozlátený pohár, ktoré sa zachovali dodnes.

Stavebné etapy Kostola sv. Michala
Kostol sv. Michala – súčasný stav (archív autorky)

Kostol sv. Michala je spätý s ďalšou zaniknutou historickou stavbou v katastri obce Dvorníky v osade Patkôš. Touto stavbou je prícestný hostinec, vzdialený od zaniknutého kostola cca 80 až 100 metrov, z ktorého sú dnes tiež už len ruiny. Uvedená historická stavba prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré zmenili jej vonkajší vzhľad a vnútornú dispozíciu. Historické jadro tejto stavby tvorí neskorogotická opevnená kúria z 15. storočia. Kúria prešla koncom 17. a začiatkom 18. storočia výraznou stavebnou prestavbou, ktorú podmienilo jej nové funkčné využitie. V roku 1720 kúria na Patkôši slúžila už len ako evanjelická modlitebňa. Po tomto roku bola na dlhšie obdobie opustená. Neskôr slúžila ako prepriahacia stanica pre poštové dostavníky, ktoré v nej zastavovali na ceste z Budapešti do Krakova. Do svojho zániku na konci 20. storočia slúžila ako chýrny hostinec, v ktorom sa varili chutné jedlá. Údajne sa v tomto hostinci rád zastavil aj Šándor Petőfi cestou na štúdiá do Banskej Štiavnice.

Podobne ako vzácny náhrobný kameň z kostola sv. Michala, aj gotická kúria zaujala Andreja Kmeťa. Vo svojom diele Krupinské bralce píše nasledovné:„Terajší hostinec predstavuje snáď len asi polovicu drievneho kláštora. Západnia strana ukazuje stopy, že bola zabudovaná, alebo aspoň zďami obohnaná, na štyroch uhloch majúca rotundy; z juhozápadnej rotundy do nedávna stály múry. Na severovýchodnej strane podopierajú stavisko tri piliere, ktoré ale mohly byť i pokračovaním nekdajšieho staviska až po pivničku, alebo i nad ňu, lebo otvory (zazdené) v stenách podobajú sa viac dverám, než oblokom. Piliere nie sú stavané síce na raz, ale len primurované; no i terajšie stavisko ukazuje na prostriedku, že bolo na dva razy stavané. Pri starých budovách zkusujeme to pristavovanie na pospol. Územie je sklepené s úzkymi pitvorkami alebo medzierkami; vo výklenkoch oblokov akoby sedadlá kamenné z obidvoch strán; v priečnych stenách od spodku komíny, o ktorých do nedávna nevedelo sa. Od východnej strany či od hradskej vyzerá dom na poschodie, kdežto od juhozápadu ako dvoje územie, každé s osobitným vchodom, t. j. z nižšieho územia vedú schody na to vyššie, alebožto z vyššieho územia stupí sa rovno na poschodie.6 Pod schodami nalezá sa šesť komôrok, asi na kvadrátny meter v priemere, na chlapa vysokých; spodok vysypaný potlčenými ostrými tehlami. Mohly to byť celly alebo väzenia. Tieto nevidel som, no vyprával mi o ních očitý svedok, p. Roháč, môj láskavý sprievodca. Ale pivnicu, krásne do celého kameňa vytesanú, pochodil som; záleží vlastne zo siedmych priestranných pivníc. Či za nimi nieto ešte pokračovanie, odhliadnúc od „pokladu“, hodno by bolo presvedčiť sa. Terajší majiteľ na vyzvanie od akademie peštianskej hľadal starožitnosti, ale vyjmúc komôrok, ničoho nenašli.“

Budova hostinca je najstaršou profánnou stavbou v obci Dvorníky a Hontianske Tesáre. Situovanie gotickej kúrie v blízkosti Kostola sv. Michala, resp. umiestnenie Kostola sv. Michala pri najstaršej profánnej stavbe je pozoruhodné. Okolie kostola a kúrie ukrýva zrejme ešte mnoho tajomstiev, ktoré čakajú na svoje odhalenie. Toto miesto by si určite  zaslúžilo podrobnejší archeologický výskum.

Hostinec na Patkôši – súčasný stav (archív autorky)

Použitá literatúra:

Hanuliak, V. 1991. Záchranný archeologický výskum zaniknutého románskeho kostola vo Dvorníkoch, Nálezová správa, I. etapa. Banská Bystrica: Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti, 1992.

Kmeť, Andrej, 1918: Krupinské bralce. Dostupné online: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1918/Kmet_Krupinske-bralce

Kmeť, Andrej, 1919: Náhrobky kamenné v hrobitove Prenčovskom. Dostupné online: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1919/Kmet_Nahrobky-kamenne-v-hrobitove-Prencovskom

Kronika Cirkevného zboru ECAV dvornicko-tesárskeho

Autor: Mgr. Anna Spišiaková

Zdrojový dokument: Hont a jeho dejiny. 2021, 1. roč. 3. č. s. 26 – 29. ISSN 2728-88333

© Hont a jeho dejiny, o.z.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.