Gabriel a Katarína Babkovci zasvätili svoj život včelárstvu. V chotári obce Lesenice, v juhovýchodnom Honte, chovajú množstvo včelích rodín, ktoré nielenže pomáhajú rozkvitnúť tamojšej prírode, ale zároveň aj nášmu zdraviu. O kvalite ich práce nám môže svedčiť udelenie značky Regionálny produkt Hont, množstvo spokojných zákazníkov, ale aj fakt, že sú žiadanými predajcami včelích a včelárskych produktov takmer po celom Slovensku.
1. Ako Ste sa dostali ku včelárstvu? Je to rodinné remeslo?
K včelám a včelárstvu sme sa dostali po otcovi, ktorý sa venoval včeláreniu ako hobby včelár s 15 až 20 rodinami popri práci. Postupne pri ňom sme sa priúčali do tajomstiev včelárstva. Ako mu vekom ubúdali sily, rozhodli sme sa prevziať včely do našej opatery a začali sme sa venovať tomuto krásnemu remeslu. Postupom času sme prišli na to, že včelárstvo je hotová veda plná tajomstiev. Aby sme sa zdokonalili vo včelárení, rozhodli sme sa prihlásiť na štúdium včelárstva, ktoré sme úspešne ukončili. Po ukončení štúdia sme zmenili hobby včelárenie na povolanie a vytvorili sme Včeliu farmu Katka, a tým pádom sme sa stali včelármi na plný úväzok. Živíme sa predajom včelích produktov ako je med, peľ, propolis a včelárskych produktov, ktorými sú sviečky z včelieho vosku a medovina.
2. V čom tkvie práca včelára? Ako by ste definovali včelárstvo z pohľadu remeselníkov, ktorí sa ním živia?
Včelárstvo je neoddeliteľnou časťou národného hospodárstva. Jeho veľký význam je najmä v opeľovaní poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, bobuľovín a lesných kultúr.
Okrem opeľovacej činnosti včiel veľkým prínosom pre národné hospodárstvo je produkcia medu, vosku, včelej materskej kašičky, peľu, propolisu a jedu. Tieto produkty majú veľký význam pre výživu ľudí, slúžia ako surovina pre výrobu liečiv, kozmetiky a niektoré ďalšie odvetvia priemyslu.
Včelárenie má veľký význam aj z hľadiska správneho využívania voľného času. Včelár pracuje v prírode na čerstvom vzduch, kde sa psychický odpúta od starosti všedného života, čo blahodarne vplýva na jeho zdravie. Pravda, aby včelárenie nebolo pre človeka „drinou“, ale skutočným aktívnym odpočinkom, je potrebné, aby včelár obhospodaroval taký počet včelstiev, ktoré môže sám alebo za pomoci rodinných príslušníkov ľahko zvládnuť. Je teda potrebné prihliadať na svoj vek, zdravie a spôsob včelárenia. Len tak môžeme mať z tejto činnosti radosť, a pritom načerpať nové sily pre výkon tejto činnosti.
Chov včiel má veľký význam ako pre človeka duševne pracujúceho, tak i pre človeka pracujúceho fyzicky. Dokázalo sa totiž, že striedanie činnosti má blahodarný účinok na ľudský organizmus. Pre duševne pracujúceho človeka včelárenie znamená určitú fyzickú záťaž, pohyb v prírode, pričom získava fyzickú zdatnosť. Obdobný význam má chov včiel aj pre človeka pracujúceho fyzicky. Chovateľ včiel je nútený aj odborne sa vzdelávať, čítať odbornú literatúru, chodiť na prednášky, kurzy a pod. Pri týchto príležitostiach nadväzuje nové známosti, priateľstva a získava teoretické vedomosti o živote včiel. V živote včiel možno denne pozorovať čosi nové, zaujímavé, nad čím treba rozmýšľať a obdivovať zákony ich života. Napr. ako je možné, že sa z jedného vajíčka vyliahne včela, z iného trúd a z ďalšieho matka, hoci na pohľad sú všetky vajíčka rovnaké a položila ich tá istá matka? Súhra činnosti včiel je taká zaujímavá, že ju človek často ani nevie pochopiť.
Prečo napr. niektoré včely obetujú vlastný život za svoje družky, keď sa naruší ich poriadok alebo niekto siaha na ich zásoby? Táto činnosť vo včelárstve pôsobí na psychiku človeka, ktorý sa aj nechtiac stáva akýmsi iným, citlivejším, vnímavým a dobrým človekom. Včelárenie vplýva aj na výchovu človeka. Život včiel je príkladom dôslednosti, presnosti, trpezlivosti a iných dobrých vlastnosti. Ak chovateľ včiel má ku včeláreniu vrelý vzťah, je šťastný.
3. Aké sú povinnosti včelára počas sezóny?
Včela medonosná je hospodárske zviera, ktorá potrebuje prakticky neustálu starostlivosť, od jari až do neskorej jesene.
Na jar po prvom prelete sa skontrolujú včelstvám zásoby po zime, prípadne pri nedostatku sa dokrmujú – podnecujú, aby jarný rozvoj bol dostatočný, a tým pádom včelstvo pripravené na znáškové obdobie, ktoré začína kvitnutím ovocných stromov. V tomto období sa pridáva do včelstva medzistienka na stavbu, čím sa zabezpečí obnova včelieho diela. Po odkvitnutí ovocných stromoch začína kvitnúť repka olejná
Počas kvitnutia repky včelstvo rastie do počtu jedincov. Nastáva obdobie, keď včelár potrebuje zasiahnuť a korigovať silu včelstva proti rojovými opatreniami ako je vytváranie nových včelstiev oddelkami. Po odkvitnutí repky je čas na prvé medobranie. Hneď po repke následne začína kvitnutie agátu bieleho, ktoré trvá cca 10 – 14 dní. Po jeho odkvitnutí sa urobí druhé medobranie, z ktorého sa získa jednodruhový „ agátový med“, ktorý je najžiadanejším medom v našom regióne nakoľko nekryštalizuje. Po agátovej znáške sa zakladajú takzvané peľochyty, ktorými včelár získava od včiel peľové obnôžky, čo je tiež jedným z včelích produktov. Po agáte kvitnú ešte lipy a lúky, z ktorých sa získava zmiešaný kvetový med. Začiatkom júla začína kvitnúť slnečnica, z ktorej je v našom regióne posledná znáška. Po odkvitnutí sa spraví posledné medobranie v roku, a následne sa včelstvá zakŕmia a pripravia na zazimovanie.
Počas celej včelárskej sezóny sa robí monitoring napadnutia včelstiev klieštikom (varroa destructor), a vykonáva liečenie proti nemu. Na jeseň po ukončení prác na včelnici až do vianoc začíname s predajom včelích produktov, vyrábame sviečky z včelieho vosku. Po novom roku pracujeme v dielni, pripravujeme sa na novú včelársku sezónu, vyrábame nové rámiky pre obmenu včelích plástov, ošetrujeme, natierame nové úle. Počas zimy sa včelstvá nevyrušujú, neotvárajú, prvý zásah prezimovaných včelstiev je po prvom prelete, ktorý býva koncom februára začiatkom marca.
4. Spomínali ste, že pri práci sa pohybujete v prírode a dokážete sa odpútať od starostí všedného života. Môžu však včely pozitívne ovplyvniť aj zdravie človeka, ktorý s nimi nepracuje?
Áno. Včely sa využívajú aj na tzv. apiterapiu, patrí tam užívanie včelích produktov ako napríklad med, peľ, propolis, materská kašička, včelí jed. Rovnako apiterapia zahŕňa aj relaxáciu vo včelínoch resp. apidomčekoch, kde sa dýcha úľový vzduch a vyžarovanie včiel priaznivo vplýva na ľudský organizmus.
5. Vedeli by ste mi povedať, z pohľadu skúsených včelárov, či sa môže venovať tomuto remeslu každý? Musí mať, podľa vás, človek určité predpoklady na to, aby sa stal dobrým včelárom alebo stačí chuť a nadšenie pracovať?
Včelárom sa môže stať človek, ktorý má rád prírodu a zvieratá. Nie je alergický na bodnutie včelou – včelí jed a na včelie produkty. Momentálne včelárstvo naberá na obľúbenosti, je za tým propagácia včelárstva, ale má to veľké riziká nakoľko príroda je nevyspytateľná.
6. Čo by ste ešte na záver odporúčali začínajúcim včelárom? Prípadne, ako by Ste motivovali mladých ľudí, aby nezanevreli na toto remeslo?
Mladým ľuďom, ktorí sa zamýšľajú nad týmto remeslom odporúčam, aby si našli vo svojom okolí skúseného včelára, pri ktorom vyskúšajú prácu so včelami minimálne jednu sezónu. Zistia pri ňom koľko času, energie a financií to bude obnášať, a v prípade že sa rozhodnú venovať včeláreniu im bude nápomocný.
Ďakujeme Katke a Gabrielovi Babkovcom. Ak máte záujem navštíviť včeliu farmu Katka, alebo poinformovať sa o dostupnosti ich výrobkov, kontaktuje našu redakciu.
Autorka: Eva Lucia Rehaneková
Zdrojový dokument: Hont a jeho dejiny, 2021, 1. roč. 2. č. s. 22 – 24. ISSN 2728-88333
© Hont a jeho dejiny, o.z.