Tento rok nás opustilo niekoľko významných osobností, medzi nimi aj hontiansky rodák Dr.H.C. prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., ktorý zomrel 25. marca 2021 v Bratislave vo veku 97 rokov. Narodil sa v Šahách 4. mája 1923 (a patrí k najväčším šahanským rodákom), neskôr absolvoval 8-ročné gymnáziá v Trenčíne a v Žiline, kde v roku 1942 zmaturoval. Po univerzitnom štúdiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v roku 1949 nastúpil do Archívu mesta Bratislavy, následne pracoval v Štátnom ústrednom archíve a od roku 1960 v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Externe prednášal na FiF UK v Bratislave a v roku 1992 zakladal Trnavskú univerzitu v Trnave i Katedru histórie (ako hovoril „prvú nemarxistickú katedru histórie na Slovensku“). Už na HÚ SAV začal spracovávať pramene k dejinám Slovenska a najdôležitejšie práce k dejinám stredoveku – Slovenský diplomatár (Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. – II., 1971 – 1987), v ktorých publikoval a s kritickým poznámkovým aparátom zhodnotil pramene z rokov 805 – 1260. Medzi nimi i najdôležitejšie listiny k dejinám Hontu – tzv. Bzovícku listinu z roku 1135, listinu ostrihomského arcibiskupa z roku 1156 i prvú písomnú zmienku o Krupine z roku 1238 a privilegiálnu listinu kráľa Bela IV. z roku 1244. Materiál porovnával a hodnotil v kontexte celého uhorského diplomatického materiálu, čo je neuveriteľne náročná a minuciózna práca, na ktorú mal predpoklady, trpezlivosť a možnosti. Svojimi prácami na vydávaní ďalších prameňov (spolu s M. Kušíkom: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I. – II., Legendy stredovekého Slovenska) sa stal zakladajúcou a kľúčovou osobnosťou modernej slovenskej historiografie. Vďaka Richardovi Marsinovi Slovenská historiografia vo vydávaní prameňov dobehla viac ako storočný dlh. Výskumy založené na štúdiu originálnych prameňov využil prof. Marsina i na spracovanie viacerých vedeckých alebo i populárno-náučných monografií (autor či spoluautor: syntézy Dejiny Slovenska I., 1986, Vojenské dejiny Slovenska I., 1994, Metodov boj, 1985 a ďalšie vydania v r. 2005 a 2012, Legendy stredovekého Slovenska, 1997, Tatársky vpád, 2007 a i.). Prof. Marsina sa stal jedným z autorov, ktorí presadzovali oprávnenosť používať termín Slovensko už v stredoveku, pričom sa zaoberal i problematikou etnogenézy Slovákov. Okrem toho sa venoval analýze práce slovenských historikov (Samuel Timon, Ján Severini, Matej Bel, Adam František Kollár, Jonáš Záborský, František Víťazoslav Sasinek, Daniel Rapant a iní).
Zúčastnil sa i na konferencii k 750. výročiu udelenia mestských výsad Krupiny v roku 1994, na ktorej jednoznačne objasnil možnosť existencie prvého mestského privilégia najneskôr v roku 1238, načrtol ďalšie oblasti problematiky bádania dejín mesta v kapitole: Dejiny Krupiny do začiatku 16. storočia – stručný náčrt. Na konci tejto štúdie nadhodil niekoľko nevyriešených otázok, ktoré podnietili i moje ďalšie štúdium erbu mesta Krupina, krupinských sakrálnych pamiatok alebo aj hospodárskych dejín stredovekej Krupiny. Spomínaná štúdia vyšla v zborníku Pohľady do minulosti Krupiny (1995). V poslednej monografii o Krupine (2006 a 2. vyd. 2014) bol publikovaný jeho prepis a preklad prvej písomnej zmienky o Krupine z roku 1238. V roku 2014 publikoval tiež štúdiu k stredovekému kronikárovi Jánovi z Turca, ktorý sa narodil v okrese Krupina.
Profesor Marsina viedol množstvo študentov i doktorandov, a to k poctivej práci s prameňmi. Na Katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity spolu s kolegami vytvorili vynikajúce pedagogicko-vedecké pracovisko s dôrazom na štúdium a zvládnutie latinčiny ako jazyka prameňov. Pritom vychoval i svojich nasledovníkov. Najmä prof. Vladimír Rábik a doc. Miloš Marek ako jeho nasledovníci vydávajú pramene k dejinám územia Slovenska nielen z domácich, ale i zahraničných archívov, napríklad z Vatikánskeho apoštolského archívu. Kvalitou a rozsahom sú výnimočné i v porovnaní s ostatnými vedeckými a univerzitnými pracoviskami na území Slovenska – podobne ako pramenné edície ich učiteľa. Jeho práca sa dotkla i mnohých lokalít Hontu. Pri spracovaní slovenského diplomatára, pri príprave Štúdií k slovenskému diplomatáru (kláštor v Šahách ako hodnoverné miesto), zvlášť spracoval štúdiu o tzv. Bzovíckej listine z roku 1135 (1964-65), publikoval preklady stredovekých listín v monografii obce Hontianske Nemce (v r. 1995 v spolupráci so zostavovateľkou RNDr. Danicou Rumanovou), v krupinskej monografii (v r. 2006 a 2014 v spolupráci so zostavovateľom dr. M. Lukáčom). I jeho žiaci, ktorých viedol alebo školil, sa špecializovali na Hont – najmä PhDr. Henrieta Žažová, PhD., ktorej práce sú známe i pod jej dievčenským menom Henrieta Lászlóová, a ktorá sa venovala najmä premonštrátskym kláštorom v Bzovíku a Šahách a v neďalekej Bíni. Hoci skúmal niekoľko ťažiskových tém či regiónov (o.i. aj vznik a vývoj miest na Slovensku, ďalej mesto Žilina, Trenčianska stolica), pozitívne sa dotýkal i výskumu Hontu. Spolupracoval na rôznych televíznych alebo rozhlasových projektoch, napríklad s doktorom Pavlom Dvořákom. Svojimi recenznými posudkami prispieval k zvyšovaniu úrovne prác mnohých iných profesionálnych či regionálnych historikov, publikácií, štúdií a scenárov.
Prof. Marsina si vďaka svojej práci, odbornosti, ale aj miernej povahe a ľudskosti, hlbokej viere a slušnosti získal obdiv a úctu svojich kolegov na Slovensku, ako aj uznanie na medzinárodnom poli. Sám som mal možnosť ho niekoľkokrát stretnúť v knižnici Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, alebo na vedeckých konferenciách v Banskej Bystrici či na spoločenskom podujatí v Bratislave a konzultovať niektoré problémy dejín mesta Krupina. Erudícia spojená s dobrotou z neho neustále vyžarovali. Česť jeho pamiatke.
Autor: PhDr. Miroslav Lukáč