O poľovníctve s poľovníkom

“Zver nielen loviť, ale v prvom rade chrániť a pochopiť jej význam v prírode, a podľa toho krotiť svoje vášne.“ Tak znie svätohubertský odkaz smerovaný, nielen poľovníkom, ale aj všetkým milovníkom prírody. O tom, čo všetko súvisí s poľovníctvom, sme sa porozprávali s  pánom Štefanom Engelom, riaditeľom Múzea vo Svätom Anton, ktoré je s týmto remeslom späté už od roku 1964, a ktoré je zároveň jediným poľovníckom a rybárskym múzeom v Honte.   

Na začiatok by som Vám rada položila osobnejšiu otázku. Keďže Ste riaditeľom múzea, ktoré prezentuje aj poľovníctvo, a sám Ste aktívnym poľovníkom, predpokladám, že máte blízky vzťah k prírode. Kedy sa vo vás prebudila táto vášeň, zanietenie?  

Otázku môžem zodpovedať len tak, že sa vrátim do môjho rodného mesta. Narodil som sa a vyrastal v Spišskej Novej Vsi, konkrétne v časti Ferčekovce, ktorá oproti iným častiam mesta bola už v dotyku Národného parku Slovenský raj. Preto aj moje kroky za poznaním smerovali práve do prírody a s pozorovaním života v nej. Biodiverzita národného parku ponúkala tie najkrajšie okamžiky. Je úplne prirodzené, že čas strávený v prírode bol v začiatkoch pod drobnohľadom práve mojich rodičov. A tu niekde v mojom rannom veku je zakorenený vzťah k prírode a voľne žijúcim živočíchom. 

Vzhľadom na Vaše aktivity Ste sa teda rozhodli, že budete tento vzťah ďalej prehlbovať?  

Neskôr po ukončení gymnázia, na ktorom som sa pripravoval na vysokú školu, bol výber školy pre mňa bádaním a zaregistroval som, že práve na Technickej Univerzite vo Zvolene bol novootvorený odbor s názvom Aplikovaná zoológia a Poľovníctvo. Rozhodnutie študovať na TUZVO bolo teda naplnené. Samotným štúdiom som si upevňoval vzťah vo všetkých odborných smeroch. Voľnočasové aktivity smerovali, samozrejme, do Sokoliarstva a do zapájania sa do školských aktivít ako poznávanie múzeí, turistika, či spoločenské aktivity. Ďalej sa vzťah prehlboval hlavne štúdiom odbornej literatúry. Knižnica vo Zvolene bola pre mňa miestom oddychu a zdokonaľovania sa ako v zoológii, tak aj v poľovníctve, ale aj histórii, ktorá bola pre mňa veľkým koníčkom. Veľkou mierou na mňa zapôsobila práve cesta za štúdiom z rodného Spiša, po ktorej som týždenne dochádzal do Zvolena popod Kráľovu hoľu cez Horehronie. Vnímajúc čriepky histórie, ktoré v danom regióne zanechali Koháryovci a Coburgovci, som si už ako 18. ročný študent uvedomil, že ak chcem o danom kraji a o zoológii, poľovníctve vedieť viac, tak musím aj podrobne spoznať celoslovenské poľovnícke múzeum. Vtedy v 96-tom roku, keď som nastúpil na vysokú školu, sa práve rozhodovalo o zmene názvu obce z Antol na Svätý Anton a návštevy múzea boli čoraz častejšie.

Samotný poľovník je poväčšine zobrazovaný ako človek v zelenej rovnošate, na hlave má klobúk s pierkom a v ruke zbraň. A práve tá zbraň je príčinou najviac rozšíreného predsudku. Narážam tým na otázku poľovania. Ako by Ste laikovi vysvetlili, v čom spočíva zámer poľovania a prečo nejde len o „zabíjanie zvierat pre zábavu?“

Odpoveď je ukrytá v svätohubertovskom odkaze: „Zver nielen loviť, ale v prvom rade chrániť a pochopiť jej význam v prírode. A podľa to aj krotiť svoje vášne.“

Ako sa môže človek stať poľovníkom? Sú na to potrebné aj nejaké osobnostné predpoklady? 

Jedna poľovnícka múdrosť hovorí, že poľovníkom sa človek nemôže stať, ale sa ním musí narodiť. Legislatíva Slovenskej republiky je však oveľa komplikovanejšia. V tejto odpovedi preto rád upriamim pozornosť práve na školstvo a za konkrétny príklad by som uviedol k nám najbližšiu školu, s ktorou mám veľmi dobré skúsenosti. Jedná sa o Strednú odbornú školu lesnícku v Banskej Štiavnici. V SOŠL v BŠ študenti získavajú vzdelanie aj v oblasti poľovníctva s kvalifikáciou na úrovni štátnej vyššej skúšky z poľovníctva a s možnosťou získania poľovného lístka, tiež vzdelanie v oblasti sokoliarstva s možnosťou vykonania sokoliarskych skúšok a získania sokoliarskeho preukazu s medzinárodnou certifikáciou oprávňujúceho na chov a výcvik pernatých dravcov, ako aj lov s týmito dravcami. Čo je však veľmi dôležité je práve spolupráca aj s nami, s Múzeum vo Svätom Antone, pri organizovaní Celoslovenských poľovníckych slávností Dní sv. Huberta alebo Detských Dní sv. Huberta. Tu sa študenti naučia aj kolektívnej práci, spoznávajú cez múzeum históriu a priamo na slávnostiach majú možnosť byť prospešní a zažiť neopakovateľnú atmosféru slávnosti, ako prejav vysokej kultúry v poľovníctve, ktorá má veľmi dobré ohlasy aj v zahraničí.

Ak sa pozrieme na zobrazovanie poľovačky, či už na obrazoch, v piesňach alebo na všeobecne podávaný obraz, vždy sa vyobrazujú aj poľovnícke psy. Aký k nim máte Vy postoj? Sú nevyhnutnou súčasťou alebo záleží od poľovníka?

Opäť sa vrátim k poľovníckym výrokom, jedno z nich hovorí: „Poľovník bez poľovníckeho psa je len polovičným poľovníkom“. V tomto výroku je povedané veľmi veľa. Práca poľovníckeho psíka je neoceniteľná, ak bol psík správne vychovávaný a odborne pripravovaný na skúšky. Rovnako na svojom osobnom príklade môžem povedať, nakoľko som majiteľom psíka menom „Hawk Ševelov dvor“. Je to Nemecký poľovný teriér, známy skôr pod pôvodným nemeckým menom „jagdterier“. Je to jeden z mála teriérov, ktorých využitie a chov ostal výhradne v rukách poľovníkov. Niet divu, nakoľko poľovné vlastnosti jagdteriéra sú jednoducho nadpriemerné a hoci mu nie je cudzia akákoľvek zábava a šport, predsa len pole a les sú jediným miestom, kde je možné naplno využiť jeho ostrosť, vytrvalosť, húževnatosť a nesmiernu pracovitosť. Môj vzťah k poľovným psíkom je preto veľmi blízky. Len na margo uvádzam, že psík má teraz už 15 rokov a zažili sme toho v prírode  a na poľovačkách pomerne dosť, a pritom je veľmi dobrým spoločníkom aj k malým deťom.

A sú okrem psov využívané aj iné zvieratá na poľovanie? 

Áno. Na poľovanie je možné použiť poľovné pernaté dravce. Verejnosť viac pozná zaužívaný názov sokoliarstvo. Alebo sa dá poľovať pomocou fretky.

V dnešnej dobe sa už rozdiely medzi mužmi a ženami stierajú. Napriek tomu sa stále nájdu oblasti, v ktorých dominuje skôr mužské zastúpenie. Ako je to s poľovníctvom? Vnímate zastúpenie vyrovnané?

Sme úprimne radi, že Múzeum vo Svätom Antone spolupracuje aj s Klubom slovenských poľovníčok. Klub má celoslovenskú pôsobnosť a slávnostne bol do poľovníckeho života uvedený práve pri príležitosti Dní Sv. Huberta vo Svätom Antone, dňa 04.09.2010. Cieľom Klubu slovenských poľovníčok je predovšetkým podpora žien poľovníčok a priateliek poľovníctva pri ich aktivitách v poľovníctve, podpora mladých poľovníčok, zachovávanie kultúry a etikety v poľovníctve, podpora vzdelávania v poľovníctve, spolupráca pri vytváraní módy v poľovníctve, propagácia poľovníckeho kulinárstva, ako vhodnej formy zdravých stravovacích návykov, propagácia poľovníctva a ochrana prírody medzi verejnosťou a najmä mládežou. Vychádzajúc zo štatistiky zverejnenej na stránke Slovenskej poľovníckej komory k 10.01.2021 je pomer žien medzi držiteľmi poľovných lístkov na úrovni 4 percent. Podotýkam, že zastúpenie žien v poľovníctve však nemôžeme merať len hodnotou ich oprávnenia ako držiteľa poľovného lístka, a preto je číslo určite vyššie. Významný je kladný vzťah žien ku kynológii alebo zastúpenie v poľovníckom vzdelávaní. 

Ďakujem Vám za rozhovor. Na záver by som Vás chcela poprosiť o pár slov pre našich čitateľov. Čo by ste im chceli odkázať?

Ďakujem aj ja. Milí čitatelia, záverom mi dovoľte poďakovať dvojici skvelých ľudí Evke Rehanekovej a Erikovi Konczovi, ktorí svojou prácou pre vás poodhaľuju zaujímavosti Hontu. Bádanie, výskum či spolupráca to všetko nám pomáha dozvedieť sa viac. V súvislostiach je ukrytý aj odkaz pre poznávanie minulosti. 

Vnímajme okolie Hontu s otvorenými očami a srdcom. (Štefan Engel)

Autorka: Eva Lucia Rehaneková