Kováčske remeslo

Kováčstvo je krásne z pohľadu remeselníka i bežného človeka. Zvuk kovadliny šíriaci sa do ďalekého okolia vábi svojím zvukom široké spektrum ľudí.

Starší ľudia v ňom vidia minulosť – v spomienkach si vybavia,  ako ich dedko podkúval kone alebo nakúval kosu, keď sa chystali na lúky žať seno alebo obilie. Strednej generácii sa pri jej zvuku tvorí obraz pevnej a dokonalej brány, ktorá ochráni a skrášli ich pozemok. A tí najmladší v tom krásnom zvuku akoby sa ponorili do rozprávky, kde majstri kováči kujú meče pre odvážnych bojovníkov.

Kovanie podkovy (archív autora)

Kováčstvo je tisícky rokov staré remeslo, ktoré spočiatku vznikalo jednoduchými spôsobmi spracovania železnej rudy. Ruda sa spracovávala do tzv. hrivien, ktoré mali tvar predĺženej úzkej slzičky. To znamená, že sa nevyrábali pravidelné tvary materiálov, ako predpríprava, alebo polotovar pre kováča. Z týchto hrivien si kováč sám vykúval tvary materiálov technológiou zvárania v ohni, nazývaným ohnivkom. Kováč pri tomto procese nahrieva vo svojej vyhni železo do takej teploty, že sa už skoro taví. Pohľad na takéto železo pripomína zapálenú prskavku. Je to úžasný pohľad, keď v tmavej noci udrie kladivom do takého železa – iskry pri tom lietajú až do štvormetrovej vzdialenosti. Pri tomto procese zvárania v ohni zhorí až polovica železného materiálu.

Bronzové náradie z dielne K. Puka (archív autora)

Kováčska práca mala v histórii vždy praktický charakter. Bola potrebná v domácnostiach (výroba nožov, vidlíc, sekáčov, sekier, klinov, klincov a kovaných vedier do studní), v poľnohospodárstve ( motyky, rýle, pluhy, plečky, pracky na konské postroje, okúvali a kompletizovali vozy z dreva, podkúvali kone), v námorníctve pri stavbe lodí (rôzne druhy sekier a dlát rôzneho zakrivenia a zaoblenia čepelí, či už na štiepanie, otesávanie alebo dlabanie). Dôležitú úlohu zohralo vo vojenskom zbrojení – výroba zbroje a zbraní ako napr. brnenie, chladné zbrane (meče, dýky, kopije, oštepy, hroty šípov).

Kováčstvo je mojou vášňou aj chlebíkom už vyše dvadsať rokov a znamená pre mňa veľa. Dáva mi radosť a iskru do života. Je pre mňa možnosťou neobmedzeného tvorenia, zdokonaľovania sa. Prináša mi do života rôznych ľudí, nové priateľstvá. Udržuje ma v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. 

Kované vedro z dielne K. Puka (archív autora)

Rokmi vzrástla moja zručnosť a spoznávanie rôznych technológií spracovania kovov. Preto nás oslovujú rôzni ľudia s rôznymi požiadavkami. Či ide o obnovu pamiatok a historických budov, zbrojenie rôznych skupín historického šermu, výroba brán a oplotení alebo výroba poľnohospodárskeho náradia. Časom sme spolu s mojím bratom prešli mnohými skúškami, či už finančnou krízou alebo presítením trhu rôznymi kovanými polotovarmi. Vždy sme však tieto skúšky ustáli a prišli sme na význam starej dobrej pravdy, že remeslo má zlaté dno. Momentálne je na Slovensku veľký úpadok stredných odborných škôl so zameraním na remeslá, preto myslíme na budúcnosť a pripravujeme projekt vzdelávania v našom remesle pre mladých šikovných a cieľavedomých ľudí. Nechceme, aby kováčstvo vymrelo a budeme vynakladať úsilie, aby sa zachovalo v ďalšom pokolení.

Autor: Karol Puk

Zdrojový dokument: Hont a jeho dejiny, 2021, 1. roč. 1. č. s. 36 – 37. ISSN 2728-88333

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.