Donedávna sa zdalo, že Hont je len od Krupiny po Šahy, čo je spôsobené vysokým regionálnym povedomím v strednom Honte. Avšak tento región je omnoho viac. Táto myšlienka sa stala základom pre náš projekt Cesta okolo Hontu, v rámci ktorej sme prešli približné hranice Hontianskej župy, aby sme spoznávali Hont a predstavili jeho časti. Zamerali sme sa na 4 časti – Sever, Juh, Východ, Západ. 

Tretia časť cesty: Západný Hont (Pukanec – Pavlová)

Očarení Pukancom sme zišli zo Štiavnických vrchov, zle sme odbočili (dva krát) a rozmýšľali sme, či ideme vlastne správne. Takto by sa dala charakterizovať naša cesta západným Hontom. Druhý najdlhší úsek našej trasy, ktorý sme prešli v jednom kuse mal okolo 70km (namiesto plánovyných 60km) a nezlyhala tu len navigácia, ale aj náš, ľudský faktor. Avšak poďme pekne po poriadku.

Tretia zastávka: PUKANEC

Pukanec, Villa Baka či Bakabánya. Všetky tri názvy označujú bývalé slobodné kráľovské banské mesto ležiace na južných svahoch Štiavnických vrchov, ktoré svojho času patrilo ku významným banským mestám Uhorského kráľovstva. Baníctvu v Honte venujeme práve decembrové číslo časopisu Hont a jeho dejiny, budeme sa snažiť zachytiť všetky časti Hontu, kde sa ťažili rudy či uhlie. A áno, svoje miesto v tomto čísle bude mať aj Pukanec a jeho dejiny. Týmto úžasným miestom Hontu nás previedli členky Spoločnosti Samuela Šikeťa, pani Mária Gembešová a pani Darina Palkovičová.

Samotná prehliadka mesta začala v centre, na námestí pred morovým stĺpom z roku 1740. Pokračovali sme ku mestskému hradu, dolnej bráne, hradbám, ktoré sú dlhšie ako sa zdá. V časoch, keď už mestské hradby neboli potrebné, začali si obyvatelia mesta na základoch východnej časti hradieb budovať domy. Značná časť južných hradieb je však viditeľná a je pod nimi zriadený miestny park. Od hradieb sme sa presunuli ponad námestie do múzea, ktoré je bohatšie ako by sa na prvý pohľad zdalo. Vám milí čitatelia ho predstaví pani Darina Palkovičová:

Západný Hont na mape z roku 1906

Očarení Pukancom a vzťahu miestnych ku dejinám a kultúre, sme pokračovali v našej ceste. Cieľ bol jasný, z Pukanca cez Devičany do Drženíc, Kmeťoviec a v Krškanoch priamym južným smerom pokračovať do Pavlovej. V Devičanoch sme však prvý krát zle odbočili a namiesto Drženíc sme prišli do Novej Dediny, čo je už tesne za hranicou Hontu, v Tekove (tesne, ale predsa). No pohotovo sme odbočili a v Kmeťovciach sa napojili na pôvodný plán cesty. Keď sme však okúsili neznáme vody Kalinčiakova, veriac dezorientovanej navigácii, namiesto Malého Kiaru sme na križovatke v tvare Y pokračovali do Čankova. Cesta to bola krásna, vozovka a polia po žatve nádherne kopírovali krivky hontianskej krajiny a na začiatku Čankova sme odbočili na Malý Kiar (aspoň sme dúfali, že najbližšia obec bude Malý Kiar). Háčik bol len v tom, že cesta, o ktorej sme si mysleli, že bude riadna komunikácia bola skôr vyasfaltovaná družstevná cesta. Vyhnete sa malej jame a šup do veľkej. Takže priamu cestu Kalinčiakovo – Malý Kiar vo vzdialenosti 2,5km sme vymenili za malú, 6km dlhú obchádzku. Keď sme však vyšli na kopec pred Malým Kiarom, naskytol sa nám naozaj neopísateľný pohľad na malú časť západného Hontu. Opätovný návrat na kurz v nás prebudil optimizmus, „super, konečne sme správne“,povedali sme si. Cestná komunikácia v úseku od Malého Kiaru po križovatku cesty č. 1514 (Mýtne Ludany – Hontianska Vrbica) však bola ešte horšia ako predchádzajúca družstevná cesta, okrem vysokej frekvencie jám tu už bolo aj početné zastúpenie konárov a celých vetiev priamo na vozovke, či tesne nad ňou. Ale po tomto malom spoznávaní chotárov mestských častí Levíc, sme sa úspešne napojili na cestu do Hontianskej Vrbice a cez Zbrojníky sme pokračovali do Pavlovej. Viac krát sme sa zamysleli, či sme stále v Honte, ale prechádzanie obcami Sikenica, Šalov, Malé Ludince, Zalaba, Sikenička nás utvrdzovali v tom, že sme správne a neprešli nechtiac do susedného regiónu. Bonusom bolo tiež, že sme neprešli Hron, čo by bol dosť veľký odklon.

Takto vyzerala naša cesta Západným Hontom…

Práve časti Západného Hontu sa mylne zaraďujú do Tekova. Na túto skutočnosť pravidelne upozorňujú Pukančania a jedným hlasom je dôležité povedať, že aj mestské časti Levíc: Kalinčiakovo (do r. 1948 Varšany), Čankov, Malý Kiar a Horša patria ešte do Hontu. Takmer celá východná časť okresu Levice patrí do Hontu, čo je fakt, na ktorý by sa nemalo zabúdať. Žiaľ, aj napriek dostupným mapám, literatúre a iným zdrojom, niektorí autori dokážu do Tekova zaradiť, nie len Pukanec, ale dokonca aj Plášťovce. Hranica Západného Hontu je v tomto prípade však veľmi jednoduchá a tvoria ju všetky obce, ktoré boli aj v našom pôvodnom cestovnom pláne, a teda: Pukanec, Devičany, Drženice, Kmeťovce, Krškany, Kalinčiakovo, Malý Kiar, Hontianska Vrbica, Zbrojníky, Sikenica, Šalov, Malé Ludince, Zalaba, Sikenička, Pavlová. Západne od tejto línie sú historické regióny Tekov a Ostrihom, avšak východným smerom, približne až po Krtíšsky potok a pohorie Börzsöny sa rozprestiera náš historický región Hont.  

… a toto bol pôvodný plán cesty Západným Hontom.

Čo ponúka Západný Hont?

Už v Bátovciach sa môžeme každú sobotu stretnúť so šikovnými remeselníkmi na Gazdovských trhoch. Trhy sa snažia priamo podporovať remeselníkov z blízkeho okolia, no dvere majú otvorené všetci. Svoje miesto pri návšteve tejto časti regiónu majú samozrejme aj príroda a pamiatky. Navštíviť môžeme napríklad: prírodnú rezerváciu Jabloňský Roháč, náučný chodník Štamposký jarok či Horšiansku dolinu. Zaujímavé koncepty predstavujú aj levanduľové polia pri Bátovciach a Brhlovciach. Práve Brhlovce sú známe vďaka svojím skalným obydliam, ktorých máme v Honte niekoľko a pôvod všetkých je zahalení do rúška neznáma. Tunajšie skalné obydlia sú vysutou expozíciou Tekovského múzea, rovnako ako Vodný mlyn v Bohuniciach. Výhliadku na Hont a Tekov ponúka rozhľadňa na vrchu Vápnik a na pomedzí týchto regiónov máme aj možnosť oddychu a rekreácie na kúpalisku Margita-Ilona. Aj v tejto časti regiónu nájdeme niekoľko ešte stále zachovalých či zrekonštruovaných kaštieľov či kúrií, napríklad v Kalinčiakove, môžeme do jedného takéhoto objektu aj nazrieť. No a už keď sme v Kalinčiakove, určite sa oplatí zastaviť pri miestnom reformovanom kostole, ktorého dejiny siahajú až do 12. storočia.  

Južný Hont na mape z roku 1906

Naša cesta pokračovala do Južného Hontu, kde sme si prešli celú časť od Kamenice nad Hronom až po Szokolyu a Márianostru. Našou zastávkou v tejto časti regiónu bola Salka, čo sme tu navštívili, čo nás očarilo v Južnom Honte a ako to vyzerá v maďarskej časti Hontu sa dočítate už budúci týždeň.

Pozdravuje ERIK a EVKA

Jediný vedecko-populárny časopis o dejinách a kultúre HONTU

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *